50 znakov, že už som v Turecku dlho

Ako by som mohla všeobecne zhodnotiť ten rok, čo som tu? Keď som narazila na článok, ktorý sa venujú tejto téme a potom na ďalší, neváhala som ani minútu a rozhodla som sa, že tieto fakty upravím zo svojho pohľadu, poprípade niečo doplním. Tak poďme na to.

V Turecku žijete dlho, ak:

1. Vždy po jedle si objednáš šálku tureckej kávy, ktorú hneď po vypití automaticky otočíš hore dnom, položíš na tanierik a potom sa snažíš vyveštiť si budúcnosť.

Musím sa priznať, že hoci to takto robia takmer všetci v mojom okolí, ja som výnimka. Nielenže v kávovej usadenine nič nevidím, ale ani tomu neverím. Veštenie z kávovej usadeniny miluje moja svokra, ktorá sa ma stále snaží nahovoriť, aby som začala piť tureckú kávu, aby mi mohla povedať, čo ma čaká. A viete čo? Neprehovorila ma a neprehovorí, pretože tá káva mi jednoducho nechutí. Môjmu mužovi veští veci typu „vidím tam dlhú cestu, ktorá ťa čaká v blízkej dobe“ (fakt? to bude asi tým, že za vami cestujeme 500 km a čaká nás cesta späť...J)

zdroj: google

2. Nereagujete na azán (zvolávanie k modlitbe) aj napriek tomu, že vás sprevádza na každom kroku. Časom sa vďaka nemu dobre orientujete v čase, aj keď nemáte po ruke hodinky.

Áno, to všetko je na jednej strane pravda. Ale keď nadránom len tak podriemkavate a pred šiestou sa spustí z blízkej mešity ten krik (pardon, zvolávanie), preklínate všetkých a všetko.  Časom sa však na to dá zvyknúť a už niekoľko mesiacov to absolútne nevnímam. Chvalabohu!

3. Stalo sa tradíciou, že sa s priateľmi nestretávate pri večeri, ale naopak, pri raňajkách. Tiež je normálne, že raňajkujete o 1 poobede.

Tak tak. Dokonca musím uznať, že tento zvyk som si veľmi obľúbila a turecké raňajky jednoducho milujem. Kým som nespoznala muža, raňajkovala som maximálne chlieb so šunkou, cereálie, poprípade nič, ale až tu som si uvedomila, že raňajky sú skutočne dôležité a treba im venovať osobitnú pozornosť. Navyše Turci neobedujú, takže ak sa poriadne nenaraňajkujete, ste hladní. Najradšej raňajkujeme doma, ale aj v meste na terase majú to správne čaro. A k tomu času – verte či nie, príprava bohatých tureckých raňajok vám kľudne zaberie aj hodinu a pol, takže ak si dlhšie pospíte, je táto cifra úplne normálna.

zdroj: google

4. Pri vstupe do obchodu/ miestnosti/ reštaurácie automaticky odpovedáte Hoş bulduk. Je jedno akej ste národnosti, slová ako tamam, evet, yok, sağol, tabii, canım, eyvallah, vallah sa stali súčasťou vášho každodenného slovníka.

Teoreticky áno, ale prakticky akonáhle niekam vstúpim, každému je jasné, že som cudzinka a spustia na mňa jedno z dvoch naučených slov – privet alebo hello. Ale musím sa pochváliť, že tieto slová ako aj mnoho iných mám v malíčku.

5. Ak sa vám niečo nepáči alebo ste nespokojný s niekoho správaním , dáte to najavo zdvihnutou päsťou a vykrikujete „Allah Allah (niečo ako naše Bože môj/ Oh my God)“ alebo Bu ne yaaa (to čo je)“?

Päsťami sa po ľuďoch síce neoháňam, ale vykrikovať vykrikujem (vždy sa na mne muž smeje, ako to prežívam a hlavne, že vykrikujem turecké frázy so slovenským prízvukom). Akurát, že tu sú ľudia zvyknutí po sebe vykrikovať a tak vašim výkrikom nevenujú pozornosť, poprípade na vás iba škaredo zagánia a idú ďalej. Väčšinou však aj tak nadávam po slovensky, aby mi nikto nerozumel a je kľud – ja si uľavím na duši a Turci si myslia ktoviečo (ale vždy sa po mne záhadne usmievajú) J

6. Keď chcete prejsť cez cestu, nepozeráte sa na semafor, ale prebehnete cez cestu len tak, veľakrát pár metrov pred idúcim autom.

To nie je pravda (navyše keď vezmeme do úvahy ich nevypočítateľný štýl jazdy). Vždy si pekne počkám na zelenú a muž sa mi na druhej strane cesty hodnú chvíľu smeje, že som typická cudzinka a takto medzi Turkov nikdy nezapadnem (no a čo, veď možno ani nechcem!).

7. Už ste si zvykli na zápchy, ktoré sú tu vlastne stále a už si len ujasňujete, kde je iba zápcha a kde je obrovská zápcha.

Klasika. Je úplne jedno, či sa vyberiete do mesta ráno, na obed, poobede alebo večer. VŽDY stojíte v zápche a všade meškáte, aj keď vyrazíte s predstihom. Aj keď teda musím uznať, že v Moskve to bola so zápchami oveľa väčšia divočina.

zdroj: google

8. Keď niekde nevidíte sochu Atatürka, ste ohromený.

Atatürk je všade. Vidíte ho na budovách aj pri vstupe do nich, na uliciach,  na vlajkách, ako nálepku na autách, ako tetovanie na predlaktiach jeho najskalnejších fanúšikov a takto môžem pokračovať donekonečna. Na jednej strane je pekne, že si ho tak uctievajú, lebo v krajine spravil poriadok, ale zas všetko treba robiť s mierou...

9. Ste zvyknutí všade zjednávať a nevidíte na tom nič zlé.

Sem tam áno, ale nie je to pravidlom. V tomto je profík moja svokra, ktorá zjednáva vždy a za každých okolností. Bohužiaľ to prežíva viac ako je potrebné a tak sa od nej vždy o pár metrov vzdialime a tvárime sa, že tá pani k nám jednoducho nepatrí (tipujete správne, potom sa spustí krik na nás, že prečo sme ju v tom nechali samú J)

10. Máte aspoň jedno alahovo/ diablovo oko (nazar boncuğu).

Máme, a nie jedno. Jedno máme nalepené na prahu bytu, ďalšie hneď oproti vchodovým dverám, ďalšie v kúpeľni a nesmie chýbať aj jedno v podobe prívesku na retiazku a náramku (asi si pomyslíte, že to preháňame, ale máme toho veľa preto, že sa mi to páči a nie preto, aby nás to chránilo).

11. Pred autobusom, metrom alebo výťahom stojíte priamo pred dverami a zavadziate tak vystupujúcim.

Nie! Tu to však robí každý a mňa to privádza do zúrivosti. Vtedy napríklad prichádza na rad bod číslo 5.

12. Nevidíte nič zlé ani dvojzmyselné na tom, keď sa dvaja muži objímajú a bozkávajú na líca.

No to teda vidím a fakt si na to neviem zvyknúť ani po roku. A áno, robí to aj ten môj...

13. Dávate do všetkého jogurt a citrónovú šťavu

Ja to síce nerobím, ale mám na to doma odborníka, hlavne, čo sa toho jogurtu týka.

14. Vlhká utierka po jedle je pre vás samozrejmosťou.

Áno je, ale to bola aj dávno predtým, ako som sa ocitla v Turecku. Aj keď skôr som ju používala pred jedlom ako po ňom. Je však super, že ju dostanete automaticky takmer všade, takže ich nemusíte nosiť so sebou (užitočné hlavne pre dámy a ich xy kabeliek).

15. Do historickej časti mesta chodíte iba vtedy, keď príde zahraničná návšteva alebo rodina a vždy sa odtiaľ snažíte čo najskôr zdrhnúť.

Tak po prvé – Ankara má nejaké historické centrum? Dosť o tom pochybujem. A po druhé – za ten rok ma tu nebol pozrieť zatiaľ nikto. To však neznamená, že sme si Ankaru nepobehali. Je tu zopár miest, ktoré stoja za obhliadku, ale je toho žalostne málo. Je to tým, že Ankara je síce hlavné mesto, ale nie je to turistická destinácia. A ako jediné z hlavných miest, ktoré som doteraz videla, má to najškaredšie centrum mesta. Nezachraňuje to ani hrad pár zastávok odtiaľ, z ktorého máte výhľad na veľmi biednu štvrť s rozpadnutými chatrčami.

16. Naučili ste sa hrať tavlu (backgammon). Ideálny večer trávite v kaviarni s čajom alebo kávou v ruke a hráte tavlu.

Tavlu som ešte nehrala, takže to neviem posúdiť, ale plánujeme si ju kúpiť na večernom trhu v centre mesta, tak som zvedavá.

17. Vždy v utorok chodíte na Salı Pazarı, aby ste si mohli kúpiť čerstvé ovocie a zeleninu za super cenu. Nehovoriac o pravej tureckej trhovej atmosfére.

18. Poznáte trasy dolmušov, ktoré idú do vašej štvrte.

19. Presne viete, kto dnes hrá proti komu futbal. Futbal ako aj politika sú tu hlavnými témami na rozhovor.

Bohužiaľ (alebo našťastie?!), futbal sa v našej domácnosti nesleduje, takže to neviem posúdiť. Mala som už však tú česť vidieť skalných fanúšikov tureckého futbalu u nás doma v obývačke, nakoľko sa v čase návštevy hralo istanbulské derby a stačilo mi...Aj keď je pravda, že Turci všetko prežívajú, nielen futbal.

20. Už vám nenaháňajú strach obrovské pouličné psy, ktoré celé dni ležia a spia na slnku a sem-tam podídu k vám, aby ste si ich pohladkali.

Tak toto je celkom komické, nakoľko všetci, čo ma poznajú vedia, že mám panický strach zo psov. Najmenej ich vnímam práve v lete, kedy skutočne iba nehybne ležia, lebo v tom úpeku sa ani nič iné nedá robiť. A skutočne nemám chuť ich ani hladkať, ani kŕmiť. Turci vás budú silou mocou presviedčať, aké sú tie psíky neškodné, ale raz som pri prechádzke cez park videla, ako menšia svorka zaútočila na starého pána, oddychujúceho po stromom a keď sa mu zahryzli do boku, veľmi priateľsky teda nevyzerali. Nehovoriac o tom, že útočili na každého, kto pánovi pribehol na pomoc...

21. Máte radi mačky. Sú v každom obchode, kaviarni, vchode aj dome.

Turecko by som nazvala rajom pre mačky, lebo sú skutočne úplne všade a každý ich tu miluje, kŕmi, hladká. A práve takýto ľudia ma poriadne štvú, lebo vďaka nim je úplne normálne, že počas jedenia vám mačka vyskočí na stôl a začne konzumovať jedlo s vami. V tej chvíli som ja dojedla, začnem nadávať a nenávistné pohľady Turkýň naznačujú, že toto som fakt prehnala. Ja za to nemôžem, ale skutočne neznášam mačky...

22. Slovo vzdialenosť je pre vás relatívny pojem. 4x prestúpiť, ísť 10 zastávok (neraz prejsť aj celú trasu autobusu), stúpať kilometer do kopca, aby ste sa dostali kam potrebujete je pre vás nič.

Môžem s hrdosťou povedať, že vďaka Ankare som si zlepšila svoju kondičku. Väčšina mesta je postavená na kopci, čo hovorí asi za všetko. Spomínam si na náš predchádzajúci byt a niekoľkominútové stúpanie do strmého kopca – s nákupom, bez auta...Toto je hádam jediná vec, prečo som rada, že už tam nebývame. Keď sa však nad tým zamyslím, veľmi sme si nepomohli, lebo teraz bývame na 5.poschodí bez výťahu J

23. Ste radi za 10-minútovú prestávku uprostred filmu v kine.

Prvýkrát som bola síce prekvapená, že čo sa deje a prečo film prerušili uprostred vety, ale teraz som vďačná. Treba uznať, toto majú Turci fakt super premyslené.

24. Automaticky sa vyzuješ, keď vchádzaš do domu

Áno, ale vôbec mi to nepríde zvláštne, nakoľko je to bežné aj u nás doma v SR.

25. Vyskúšal si všetky pouličné jedlá.

Pouličným občerstveniam sme sa už venovali minule, takže v podstate môžem skonštatovať, že áno. Je však jedlo, ktoré som neochutnala a ani tak neplánujem v tomto živote urobiť, a to kokoreç, čo sú grilované baranie črevá. Určite som vás teraz nalákala, však? J

zdroj: google

26. Neprejde deň bez toho, aby si nevypil pohár čierneho čaju. A ak áno, cítiš sa čudne.

Čaj som zvykla piť aj doma, avšak nie v takom množstve a už vôbec nie čierny. Je to taká moja závislosť. Keď k vám príde nečakaná návšteva a doma skutočne nič nemáte, zachráni to práve čaj. Ja si ho vždy nechám  na rozdiel od všetkých vychladnúť a keď začnem piť svoj prvý pohár, muž pije tretí (nemusím vám hovoriť, že ho pije pár sekúnd po tom, ako si ho naleje, ešte vriaci). Pre normálneho človeka vlažný čaj je podľa Turkov čaj ľadový a svokra s mužom ma vždy okrikujú, nech to vylejem, však to už je ľad a nie čaj...

zdroj: google

27. Všetko je çok (veľmi) – çok güzel (veľmi pekné), çok iyi (veľmi dobré), çok ayıp (veľká hanba).

Nezostáva mi iné ako súhlasiť a priznať sa, že som sa tým nakazila tiež. Odkedy tu žijem, používam to v každom jazyku. Jednoznačne najpoužívanejšie turecké slovo.

28. Svoju odpoveď začínaš opakovaním slov - evet evet (áno áno), hayır hayır (nie nie).

A viete, že áno? Rovnako sa to prejavuje aj v slovenčine, a teda hej hej alebo nie nie JJ

29. Zabudol si, čo je to recyklácia.

Veru nezabudla, ale musím povedať, že v Turecku je to cudzie slovo. Na začiatku som síce triedila plasty, papier a sklo, ale nakoľko som to nemala kam hodiť, pretože tu koše na separovaný odpad nemajú, časom ma táto aktivita prešla. Ďalšia pre mňa nepochopiteľná vec je vyhadzovanie odpadkov ako takých. Okolo kontajnerov, ale aj pred bytovkami sa váľajú sáčky s odpadom – jednoducho všade je bordel. Smetiari síce zájdu pred každý dom a všetko pozbierajú (skutočne česť ich práci), ale poriadok je tu maximálne v noci. Od rána sa kolotoč s bordelom začína odznova. Určite k tomu prispieva aj fakt, že na veľké sídlisko pripadá jeden kontajner, v lepšom prípade dva.

30. Už nereaguješ na trúbenie.

Človek by musel byť hluchý, aby na to nereagoval J

31. Piješ čaj aj keď je na ulici 35°C.

Áno pijem, a dovolím si povedať, že v tom úpeku nie je nič lepšie! Treba vyskúšať.

32. Vieš, že prvé pravidlo, týkajúce sa Atatürka znie: „Nikdy nehovor nič zlé o Atatürkovi“

33. Vieš, že druhé pravidlo o Ataturkovi znie: „Nikdy nehovor nič zlé o Atatürkovi“

Na tému politika a futbal v Turecku zásadne nediskutujem.

34. Spomínaš si na to, ako si prvýkrát zaznamenala chytráka, ktorý sa predbieha v rade a nikto nič? Teraz si ty tým chytrákom.

Absolútne nesúhlasím a neznášam, keď sa niekto predbieha. Takže najprv hodím nesúhlasný pohľad a pokiaľ človek nepochopil, prichádza na rad môj arzenál (zakázaných) slov. Po slovensky. A neverili by ste, ako to funguje!

35. Vieš, kedy a kde sú „happy-hours“ v centre mesta.

Tak teda to ani len netuším. Dodnes deň si s kamoškami hovoríme, že nám v Ankare chýbajú podniky/ bary ako sú u nás. Alkohol je tu príšerne drahý a tak vždy radšej zvolím alternatívu, že si kúpim fľašu vína alebo piva a vypijeme ju v pohodlí domova. Len pre porovnanie – poldecák vodky začína pri 18TL a veľké pivo sa pohybuje od 10TL vyššie. A povedzme si úprimne – slovenské pivo je slovenské pivo a to turecké má od neho ďaleko J

36. Vždy si dáš veľké pivo, lebo je len o 1 líru drahšie.

Áno dám. Aj keby som ho nedopila (čo sa ešte asi nestalo).

37. Vždy hľadáš najlacnejší kebab v meste.

Nesúhlasím. Kebab je tu skutočne lacný a tak nemám dôvod chodiť a hľadať, kde ušetrím zopár kuruşov. Keď sa však jedná o iskender kebab, preferujem jednu sieť reštaurácií, kde ho robia z hovädzieho mäsa a nie z baranieho.

38. Namiesto OK hovoríš tamam.

Ja mám pocit, že všeobecne miešam viacero jazykov dohromady, takže si to už možno neuvedomujem. Doma s mužom hovoríme po rusky, s mužovou rodinou a vonku po turecky a sem-tam po anglicky, s našimi po slovensky. Niekedy začnem vetu po anglicky a dokončím ju v turečtine. Mám v tom už jednoducho chaos, takže možné je všetko.

39. Považuješ za normálne, že jogurt a polievka sú súčasťou každého jedla.

Polievku som si tu obľúbila iba jednu, a to polievku z červenej šošovice alebo Mercimek çorbası. U nás doma sa varí pomerne často, nakoľko ju obaja milujeme. V každej časti Turecka a v každej rodine sa varí inak, ale ja mám najradšej tú od svokry (prekvapivo). A vraj ju varím lepšie ako svokra, ha! Čo sa jogurtu týka, Turci ho jedia s mäsom, zeleninou a vlastne so všetkým, ja som však zástanca klasiky – buď ho jem s ovocím alebo s rôznymi semiačkami, čomu nevedia prísť na chuť samotní Turci, lebo im táto kombinácia príde čudná. A keby ste videli ten pohľad, keď sa v tureckej domácnosti minie jogurt...na nezaplatenie J

40. Máš svoju obľúbenú značku RAKI.

To teda nemám a ani mať nebudem. Niečo mi na nej vadí, asi to bude tá anízová chuť. Zaujímavé je, že Turci ju pijú miešanú s vodou, zatiaľ čo Slováci čistú, s ľadom. Keď toto pred niekym miestnym poviem, tak mi neverí, vraj je to nemožné. Tak to ešte nepoznáte slovanskú výdrž, chlapci J

zdroj: google
zaujímavé je, že samotná rakı je priezračná, sfarbená do biela je až keď do nej pridáte ľad

41. Považuješ za normálne „piť cigaretu“ a „zatvoriť telefón“ (ide o doslovný preklad z turečtiny)

Už keď sme pri tom, Turci polievku nejedia, ale pijú. Toto mi však až také vtipné nepríde, nakoľko som sa s tým stretla už predtým v Rusku.

42. Starším susedom hovoríš teta a ujo.

Áno, ale oslovujem ich tak aj doma na Slovensku. Toto je trošku z iného súdka, ale ja osobne neznášam, keď ma úplne neznámy ľudia oslovujú „abla“ alebo „yenge“ (sestra, teta). Vždy si v duchu poviem „aká som ti ja teta/ sestra???“ Muž sa na tom vždy náramne baví a mne neostáva nič iné ako si na to zvyknúť...

43. Nie si prekvapená, keď niekto ešte stále uvádza cenu v miliónoch.

No to teda som a vždy mu poviem, nech mi to napíšu, aby som si to vedela vyrátať J

44. Vieš, že slovo kahvaltı (raňajky) znamená „pod/pred kávou“ a tiež vieš, že nikto kávu pred raňajkami nepije.

Zaujímavá úvaha. Slovo som síce poznala od samého začiatku, ale nikdy som sa nezamýšľala nad jeho významom. Zase som o čosi múdrejšia J

45. Vieš, že vždy môžeš zavolať do obchodu za rohom a nechať si doviezť potraviny domov.

Hoci túto službu využíva veľa ľudí, ja osobne dávam prednosť tomu, že si nakúpim sama. Vždy objavím niečo nové a takto by som u tú možnosť prišla. Či mi však skutočne nejde do hlavy sú donášky jedál priamo do domu napríklad z McDonaldu, Burger Kingu a podobne...

46. Jedol si plnené mušle (midye) uprostred noci.

Nie nejedla a podobne ako s kokoreçom sa ani jesť nechystám.

zdroj: google

47. Vieš, že vždy a všade nájdeš kockový cukor.

Viem, nakoľko Turci sladia všetko a hlavne veľa. Keďže pijem na raňajky aj večer veľa čierneho čaju, odnaučila som sa aspoň sladiť. Prekvapuje ma ale fakt, koľko kociek cukru sú Turci schopní hodiť do toho ich miniatúrneho čajového pohára...

48. Už nečakáš, že ti do döner kebabu dajú kečup alebo inú omáčku a považuješ za normálne nájsť vnútri hranolky.

Fakt sú veci, nad ktorými som sa takto podrobne nezamýšľala...Ale je pravda, že by mi tie hranolky vnútri nechýbali, aj tak ich väčšinou hodím na tanier manželovi.

49. Považuješ za normálne, keď ide motorkár v protismere a bez prilby.

Neverili by ste, ale áno. Po tom všetko, čo som tu na ceste videla mi toto príde úplne normálne J Zatiaľ u mňa vyhráva 4-členná rodina na motorke.

50. Vieš, že každý dom má svoje meno a zvyčajne dve čísla, staré a nové.

Áno viem a čo sa toho číslovania týka, poviem iba toľko, že by som nechcela byť poštárkou. Naša bytovka sa napríklad volá „U Selena“.