utorok 23. augusta 2016

Fazuľa na ceste

Zdravím Vás všetkých. Dlho som sa neozvala, tak som sa dnes rozhodla napraviť to. Možno to už niektorí viete/ tušíte, ale približne o dva mesiace sa naša dvojčlenná rodina rozrastie o jedného nového člena. Veľmi sa z toho spolu s mužom tešíme, teší sa z toho aj celá naša rodina. Niektorí až moc – uhádli ste, narážam na svoju svokru. Už dávno predtým ako som vôbec otehotnela mi dávala rady do života, ktoré som sa snažila prijímať štýlom jedným uchom dnu a druhým von. Počas samotného tehotenstva nesklamala tiež. Hoci o dieťati a výchove nepadlo ani slovo, tento krát som sa stala jej „obeťou“ ja sama. Strávili sme spolu 5 dní počas Şeker bayram v Adane a mala som čo robiť, aby som nezdupkala už na druhý deň. Prvým a hlavným problémom bolo, že na to, že som v piatom mesiaci som až príliš chudá a jej sa to nepáči. Predsa mužova sesternica je tiež v rovnakom mesiaci a pribrala minimálne 15kg. Nepomohlo ani vysvetlenie, že prvé 4 mesiace mi dali zabrať a zhodila som niekoľko kíl. Keď si niečo Turkyňa vezme do hlavy, jednoducho jej to nevyhovoríte a tak som si povedala, že nebudem plytvať svojou energiou. Ďalším problémom bolo, že málo jem. Len pre vysvetlenie – jem úplne normálne, 4-5x denne tak ako aj pred otehotnením. Tehotné ženy v mojom okolí však jedia nie za dvoch, ale za troch a pokiaľ niečo neprežúvam zakaždým, keď svokra prejde okolo, je zle. Toto už ďalej nemohol počúvať ani môj muž a zdvorilo mame vysvetlil, nech mi dá pokoj, že ja sama viem, čo robím a keby som bola hladná, najem sa. Čo myslíte, ako to dopadlo? Máte pravdu, nepomohlo to :) Svokra trávila 24hodín denne v kuchyni a neustále niečo varila a kontrolovala ma, či to jem. Nejedla som, zase problém. Neviete si predstaviť, aká som bola šťastná, keď nadišiel piaty deň, čo znamenalo, že sa vraciame späť do Ankary.

Postupne som sa začala zaguľacovať a tak bolo nemožné nevšimnúť si, že čakáme prírastok (stavím sa však, že svokra by bola aj tak nespokojná, lebo zaguľatiť som sa mohla aj viac, Sibel už určite pribrala aspoň 25 kíl!). Ľudia na Slovensku aj v Turecku sa začali vypytovať, či čakám bábätko a čo to bude, ako sa bude volať. Reakcie v oboch krajinách sú rozdielne.  Zatiaľ čo na Slovensku sa každý zaujíma o to, aké dáme dieťaťu meno, a patrične to niekto okomentuje štýlom „ale tak už sa volá jedno dievčatko na našej ulici“, poprípade „tak sa tuším volá jeden pes“, či „to je naozaj krásne meno, ale ako by sme ho mohli poslovenčiť?“ a vyberú tu najhoršiu verziu mena, čím vás od tohto mena úplne a navždy odradí, v Turecku ľudí zaujímajú iné kritériá pri výbere mena. Prvým z nich je, aký má vybrané meno význam – ak naozaj nemáte potuchy, radšej si niečo vymyslite, inak spôsobíte pýtajúcemu sa zjavný šok: „Vy ste vybrali meno a neviete, čo to znamená? Podaj mi telefón, vygooglim to.“ Dotyčná nakoniec našla význam tohto mena, ale zjavne sa jej veľmi nepáčil, vzhľadom na kyslý výraz v jej tvári. Ďalším kritériom je, či je meno v súlade v islamom. Ako správni rodičia sme nevedeli odpovedať ani na túto otázku, to už bola dotyčná rozhorčená, akí sme nepripravení a nezodpovední : „Vygooglila som, že je to v súlade s islamom, takže ju kľudne tak môžete pomenovať.“ Veľmi pekne ďakujeme za povolenie, hneď sa nám lepšie spí. Tak toľko v skratke rozdielne reakcie


My dvaja sa však nenecháme takýmito rečami odradiť, na fazuľku sa veľmi tešíme (keďže stále nemáme finálnu verziu, voláme ju takto...a musím sa priznať, že pri hľadaní mien nezisťujeme ani jeho význam ani či je v súlade s nejakým náboženstvom, hanba nám!). Vyzerá to tak, že fazuľa si atmosféru v brušku užíva a posiela vám všetkým pozdrav :)


štvrtok 30. júna 2016

Reakcia na teroristický útok na istanbulské letisko



Na podobné udalosti nezvyknem reagovať ani na sociálnych sieťach, tentokrát mi to však nedá. Naposledy sme si bližšie predstavili ramadán, jeden z najväčších (ak nie najväčší) muslimských sviatkov vôbec. Veriaci by počas tohto mesiaca mali vykonať čo najviac dobrých skutkov a očistiť sa od hriechov. A práve počas tohto mesiaca sa nejakí “pseudomuslimovia” rozhodnú, že zoberú život nielen sebe, ale aj všetkým naokolo a riadia sa heslom čím viac, tým lepšie. Tak sa teraz pýtam všetkých tých samozvaných odborníkov na islam, vážne si myslíte, že niečo takéto ohavné dokáže vykonať normálne zmýšľajúci praktikujúci muslim? Fakt vám nedochádza, že príslušníci rôznych teroristických skupín, ktorí sa hrdo hlásia k islamu, majú k nemu asi tak ďaleko ako mám ja k povedzme scientológií? Už nikto nemôže povedať, že toto sa nestalo v Európe, toto sa nás netýka. Týka! Naivne som si myslela, že to, čo sa stalo, trošku ľuďom otvorí oči, ale samozrejme som sa mýlila. V zmýšľaní ľudí sa absolútne nič nezmenilo a nájdu sa aj takí, ktorí sa z toho, čo sa udialo náramne tešia, lebo “svet má o pár muslimov menej”. Stačí si prečítať niektoré diskusie pod článkami. Odporúčam si však k tomu zobrať vedro, lebo vám z niektorých reakcií bude na vracanie...


Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí sa v týchto slovách našli, ale už jednoducho nemôžem mlčať a počúvať tie hlúposti okolo toho všetkého...

utorok 14. júna 2016

Ramadán

Keďže sa minulý týždeň sa začal ramadán, nebolo by odveci povedať si o ňom niečo viac. Nebojte sa, nebudem vás tu teraz nudiť históriou, nakoľko ju ani ja sama neovládam, keďže nie som muslimka. Povieme si len zopár základných faktov.

zdroj: google

● ramadán, po turecky ramazan, je deviaty mesiac v islamskom kalendári

● každý rok sa ramadán posúva o niekoľko dní dozadu

● cieľom tohto mesiaca je očistiť sa od hriechov a odriekaním jedla a pitia sa vcítiť do tých, ktorí sa pôstia počas celého roku nedobrovoľne, napríklad chudobní

● dodržujesa pôst, ktorý sa začína úsvitom a končí západom slnka. Počas tohto pôstenia sa nemôže ani jesť, ani piť (ani sexovať, rozčuľovať sa, nadávať, fajčiť, ohovárať...)

● ešte predtým, ako vyjde slnko, zvyknú si ľudia privstať, aby sa mohli nasýtiť a aby tak vydržali celý deň bez jedla a vody. Takéto ranné jedlo sa nazýva suhur, večerné zase iftar

● tento pôst je jedným z piatich pilierov islamu a mal by ho dodržiavať každý (správny) muslim

● počas tohto mesiaca by sa mali znásobiť dobré skutky a dobročinnosť – vraj sa vám to niekoľkonásobne vráti

● od pôstu sú oslobodení ľudia, ktorým to nedovoľuje zdravotný stav, taktiež ženy, ktoré majú práve vtedy menštruáciu alebo sú v šestonedelí, tehotné a kojace ženy, deti, cestujúci, vojaci (ktorí bojujú vo vojne), starší ľudia

● zameškané dni si človek musí nahradiť do ďalšieho ramadánu

● ako prvé jedlo po celodennom pôstení sa odporúčajú datle – či už v čerstvej alebo sušenej forme a v prípade, že datle nemáte po ruke, postačí aj niekoľko dúškov vody

zdroj: google

● ďalej nasleduje modlitba a potom sa začína hodovanie


Tak toľko základné informácie o ramadáne. Mnohí ste sa počas čítania chytali za hlavu a verte mi, že niektoré veci nechápem dodnes deň ani ja, napríklad základnú myšlienku tohto mesiaca - pôstením sa priblížiť k chudobným. Je to fajn, ale silne pochybujem, že chudobní po západe slnka zažívajú také obžerstvo ako máte možnosť vidieť a zažiť počas ramadánu tu. Niektorí ľudia sa snažia silou mocou dohnať zameškané a zjedia niekoľkonásobne toľko, koľko by zjedli za normálneho stavu, a tým pádom mi táto myšlienka trošku uniká. Tiež nesúhlasím s tým, že tento pôst je vynikajúci pre naše telo, lebo sa prečistí...stačí sa vrátiť o jednu vetu späť. Naopak si myslím, že je to pre organizmus obrovská záťaž, ale nebudem sa hádať, nech si každý myslí to, čo uzná za vhodné. Hoci to nikdy nepochopím, rešpektujem to. Tiež ma celkom pobavilo tvrdenie, že ramadán nesmie byť mesiacom lenivosti a ničnerobenia – avšak ľudia, ktorí sú nezamestnaní, polovicu dňa prespia, takže sa mi z toho vytráca akákoľvek logika...je to však iba môj názor na vec a skutočne nemám v úmysle niekoho kritizovať J

Počas ramadánu sa v pekárňach pečie typický chlieb pre toto obdobie, ktorý sa nazýva ramazan pidesi. Domovník vám ho prinesie až domov ešte horúci. Milujem tento chrumkavý chlieb a práve preto sa na tento sviatok každoročne teším (po pár dňoch ma však toto nadšenie prejde, lebo som z neho prejedená)

zdroj: google


Şeker bayramı
Po ramadáne nasleduje trojdňový sviatok Şeker bayramı, čo je v preklade sviatok cukru. Ľudia sa počas neho modlia a ďakujú za to, že im boli odpustené ich hriechy a tiež za to, že im bolo umožnené držať pôst. Počas tohto sviatku sa ľudia navštevujú, pričom domáci by im mal ponúknuť kolonyu na osvieženie a tiež niečo sladké. Dávajú sa aj darčeky, najčastejšie v podobe sladkostí. Niektoré turecké rodiny si počas tohto sviatku kupujú nové oblečenie, v ktorom potom chodia po týchto návštevách J Počas tohto sviatku sa nepôsti.

zdroj: google

pondelok 16. mája 2016

Ako sa pozerá hokej s Turkom

Hokejoví nadšenci, určite to všetci poznáte – každý rok sa tešíme na MS v hokeji. Sú to pre nás najkrajšie dva týždne v roku, kedy sa všetko točí len okolo hokeja. U nás doma hokejovým zápasom prispôsobujeme náš program, vychádzky, večeru (to mi pripomína, že musím zajtrajší piknik presunúť na neskôr, inak nestihnem dopozerať zápas až do konca!). Hokejový zápas si nedáte nikým a ničím pokaziť či narušiť, až kým sa do toho nezamieša vaša turecká polovička...aké prekvapenie J
Chápem, že tento druh športu nie je v Turecku veľmi známy a obľúbený, hoci by ste boli prekvapení, že aj Turecko má svoje národné hokejové mužstvo a tiež svoju hokejovú ligu. Minulý rok sa dokonca odohral hokejový šampionát v tureckom Izmire – áno, presne v tom Izmire, o ktorom som vám nedávno písala. Ale poďme naspäť k veci.

Môžem o sebe povedať, že som trpezlivý človek, ale aj trpezlivosť má svoje medze. Vyše týždňa som  hokejové zápasy pozerala sama a vychutnávala si či už naše výhry, alebo prehry. Včera sa však moja drahá polovička rozhodla, že si pozrie zápas so mnou, aby sa v hokeji trošku zdokonalila. Súhlasila som...a to som robiť nemala J

„Prečo je tá lopta taká malá? Ja ju vôbec nevidím, ty hej?“ ozval sa výkrik spoza chrbta.

„Zlatko, to bude asi tým, že hokej sa nehrá s loptou, ale s pukom...“

„Aha. No ale aj tak ten puk nevidím“

Nemám slov, zahryznem si do jazyka a pozerám ďalej. Zrazu sa ozvú nadšené výkriky: „Už ho vídím! A nevidím. Vidím. Nevidím. Vidím...“ A táto situácia sa opakuje ešte niekoľko ďalších sekúnd...


Keď sme si vysvetlili, že nepotrebujem byť informovaná o tom, či puk vidí alebo nie, nech len proste pozerá zápas alebo robí niečo iné, prišli na rad nové slovenské slovíčka, ktoré sa naučil počas zápasu a reklamy...takže som mala zdvojený komentár a musím povedať, že konečne ten komentár za niečo stál (nič v zlom, chlapi z STV) a prvýkrát som sa pri ňom schuti zasmiala. Nálada bola natoľko dobrá, že ma nerozladila ani naša ďalšia prehra J

zdroj: google

streda 11. mája 2016

Ach tá geografia...



Od posledného článku na túto tému sa toho v Ankare veľa nezmenilo. Hlavne, čo sa týka základných geografických znalostí. Skutočne začínam byť unavená z toho, že o našom malom Slovensku nikto nič nevie. V Európe si nás neustále zamieňajú so Slovinskom, tu nás pre istotu stále pasujú do Československa, v horšom prípade nikde. Opäť raz mám pre vás milú zábavnú historku o našej malej krajine, ktorá vznikla počas toho, ako sme mali u nás doma günümüz (stretnutie so susedkami, o tomto zvyku si povieme neskôr)

„Michaela, viete o tom, že som minulý rok bola na dovolenke v tom vašom Československu?“

Michaela si otrávene pomyslí, že v Československu pani určite nebola, ale budiš....a počúva ďalej, aké perly sa dopočuje tentokrát...

„To naozaj? A páčilo sa vám tam?“

Pani mi nadšene vysvetľuje, že bola našim hlavným mestom (samozrejme opäť raz Prahou) nadšená a že určite si takýto výlet bude chcieť v blízkej dobe zopakovať. Zdieľala som jej nadšenie spolu s ňou, keď tu zrazu!

„Najviac sa mi páčili vaše pláže a more. Všade málo ľudí.“

„No to bude asi nejaký omyl, lebo Slovensko je v strednej Európe a nemá more“

Pani ale nesklamala a nedala sa:

„Ale ja si to veľmi dobre pamätám, bolo to u vás a skutočne som sa kúpala v mori.“

A ja som sa na viac nezmohla, lebo pani ma skutočne skalopevne presviedčala o tom, že Slovensko má more a pláže. Tak okej, najbližšie pôjdem na ten výlet asi s ňou, nech mi ich ukáže... J




P.S: Asi pred 3 týždňami som si počas cesty domov v dolmuši počas najväčšej zápchy, do akej so sa mohla dostať všimla, že pár ulíc od nás sa nachádza ulica ALEXANDRA DUBČEKA! Foto ako dôkaz, moje nadšenie je obrovské J


nedeľa 8. mája 2016

Izmir a okolie v obrazoch

Izmir je tretie najväčšie turecké mesto. Nachádza sa v západnom Turecku a obmýva ho Egejské more. Minulý rok sme tu spolu s mužom strávili dva nezabudnuteľné mesiace. Pohodlne sa usaďte, predstavíme si ho prostredníctvom fotiek J

Saat kulesi - hodinová veža na námestí Konak
Yalı camii - mešita na námestí Konak
výhľad na prístav, v diaľke v pozadí námestie Konak
promenáda v časti Konak
Asansör - vyhliadková veža (výťah)
zdroj: google
Kadifekale - hrad nad Izmirom, ktorý ponúka krásny výhľad na mesto
pamätník na námestí Gündoğdu v častı Alsancak
Kızlarağası Han Bazaar - miesto, kde nájdete suveníry od výmyslu sveta.
Je to niečo podobné ako veľký bazár v Istanbule, akurát niekoľkokrát menšie.
Milovníkom nakupovania odporúčam aj nákupnú ulicu Kemeraltı.
prístav v časti Karşıyaka
Kordon - hádam najznámejšia promenáda v Izmire.
V lete je tu rozložených veľa pouličných predavačov s mušľami, čajom, fotografov...
Promenáda vedia z Konaku do časti Alsancak
zdroj: google 

Cez víkendy sme objavovali krásy egejskej riviéry - každý víkend sme strávili na inom mieste. Za mňa jednoznačne odporúčam Kuşadası a Çeşme.

Çeşme - malé mestečko vzdialené asi hodinu autom od Izmiru.
Krásne čisté more s morskými ježkami.
O pár rokov z neho bude vychytená dovolenková destinácia,
momentálne sa tu vo veľkom stavia
Manisa
vojenský kemp v Özdere
Efes - pozostatky z amfiteátra
Efes
Efes - Celsova knižnica
Kuşadası - prístav
Kuşadası
Foça - promenáda a hrad
Foça - keďže tu neustále pofukuje, ide o ideálne miesto na výlet počas horúcich dní
Bodrum - vojenský kemp
Bodrum - výhľad z kempu na hrad
Bodrum - prístav
Bodrum - hrad, prístav, promenáda

Cestou domov do Ankary sme navštívili hádam najznámejšiu turistickú atrakciu v Turecku - Pamukkale. V preklade to znamená bavlnený hrad. Nachádza sa neďaleko mestečka Denizli. Pamukkale leží na mieste tektonického zlomu , kde na povrch vyvierajú minerálne pramene, bohaté na vápnik. Táto voda ďalej steká po skalách, na ktorých vytvára travertínové usadeniny.






Bohužiaľ, v oblasti bolo vystavaných mnoho hotelov, ktoré odtiaľto čerpajú vodu a na tejto pamiatke sa to škaredo podpísalo....takže ak plánujete výlet do tejto oblasti, choďte čím skôr :)





streda 4. mája 2016

NÁPLNE DO GÖZLEME

Včera sme sa naučili pripraviť základné cesto na gözleme, dnes si bližšie povieme o tom, ako sa pripravujú jednotlivé základné náplne. Ešte predtým vás chcem upozorniť, že každá rodina ma svoj recept na prípravu cesta, rovnako ako na prípravu jednotlivých náplní, takže postup, suroviny a množstvá sa môžu líšiť.

Gözleme s mletým mäsom – Kıymalı gözleme

zdroj: youtube

mleté mäso
cibuľa
nabrobno nakrájané paradajky
petržlenová vňať
1 vajce
paprika
čierne korenie
soľ
voda
slnečnicový olej

Suroviny dávame od oka a podľa toho ako máme radi. Všetky ingrediencie spolu zmiešame a pridáme približne pol pohára vody. Poukladáme na placku, zabalíme a dáme piecť na panvicu, pričom vrchnú stranu placky potrieme slnečnicovým olejom, aj po otočení. 


Gözleme so syrom – Beyaz peynirli gözleme

zdroj: google

250g syru (syr balkánskeho typu, ovčí syr alebo tvaroh)
petržlenová vňať
kôpor

Všetky ingredience spolu zmiešame, poukladáme na placku a opekáme na panvici.


Gözleme so zemiakovou náplňou – Patatesli gözleme

zdroj: google

1 cibuľa
2 uvarené zemiaky
1 KL soli
1 KL červenej papriky
štipka čierneho korenia
štipka mletej sladkej červenej papriky

Cibuľu si nakrájame nadrobno a osmažíme dozlatista na panvici. Zemiaky si roztlačíme vidličkou v miske a pridáme ich na panvicu k cibuli, zmiešame. Pridáme soľ, papriky a korenie, opäť všetko spolu zmiešame. Zemiakovú zmes necháme trošku vychladnúť a opäť postupujeme rovnako ako je uvedené vyššie. 


Špenátovo-syrové gözleme - Ispanaklı peynirli gözleme

zdroj: google

0,5kg čerstvého špenátu
1 cibuľa
1 KL paprikovej pasty (salça)
1 PL slnečnicového oleja
soľ
korenie

Špenát umyjeme a nakrájame na kúsky. Cibuľu nakrájame na jemno a opražíme ju do zlatista na slnečnicovom oleji. Pridáme špenát a dochutíme paprikou, korením a soľou. Necháme vychladnúť. Každú placku si jemne potrieme slnečnicovým olejom, poukladáme náplň, zabalíme a opekáme na panvici.  


Gözleme s kryštálovým cukrom – Şekerli gözleme

kryštálový cukor
slnečnicový olej na potretie

Na placku si nasypeme kryštálový cukor, zabalíme a opečieme na panvici, pričom vrchnú stranu placky potrieme slnečnicovým olejom.

utorok 3. mája 2016

GÖZLEME – PLNENÉ PLACKY

Dnes nás počas prechádzky v Dikmen Vadisi zastihol parádny lejak, a tak sme sa pred ním s kamoškou utekali schovať do malej kaviarne, ktorá nás hneď pri vstupe ohúrila voňou čerstvých gözleme a böreku. Hádate správne, bližšie si predstavíme turecké plnené placky, ktoré si zamilujete na prvé ochutnanie. Naplniť ich môžete čímkoľvek, záleží na vašej fantázií – syrom (podobný nášmu tvarohu) spolu s petržlenovou vňaťou, špenátom, zemiakovou plnkou, mletým mäsom, baklažánom, hríbami alebo si ich môžete vychutnať len tak, nasucho. Vyskúšala som už aj gözleme na sladký spôsob, vnútri posypané kryštálovým cukrom alebo plnené sezamovou pastou a chutili mi aj tie.

Ľudia, ktorí žijú v Turecku to majú s prípravou cesta oveľa jednoduchšie – stačí zájsť do najbližších potravín a kúpiť si už hotové, na tenko rozvaľkané cesto zvané yufka. Keďže tu ale väčšina z vás nežije, pustíme sa do prípravy cesta spolu.



Na cesto budeme potrebovať:
6 pohárov múky
2 ČL soli
2 – 2,5 pohára vlažnej vody
maslo na potretie

Do misky si preosejeme múku a pridáme soľ, premiešame prstami. Postupne po malých množstvách prilievame vodu, pričom po celý čas zmes spracovávame prstami, kým nám nevznikne cesto. Z misky si cesto preložíme na pomúčenú dosku a ďalej ho miesime, kým nie je dostatočne hladké (cesto sa nelepí). Vezmeme si nôž a cesto si narežeme na malé kúsky, z ktorých si vytvaruje mini bochníčky, ktoré necháme chvíľu odpočívať na doske.

Plnku na gözleme si pripraví každý podľa svojej chuti.

Vezmeme si bochník a vyvaľkáme ho na veľmi tenkú okrúhlu placku. Do stredu poukladáme náplň, okraje placky prehneme do stredu (vznikne nám štvorec) a položíme na rozohriatu suchú panvicu. Opekáme dovtedy, kým nám na placke nevzniknú tmavé oká – preto sa placky nazývajú gözleme, čo znamená oči. Placku opekáme z oboch strán. Ak nám na panvici zostáva múka, vytrieme ju servítkou, aby sa nepripaľovala. Keď placku upečieme, položíme si ju na tanier a jemne ju potrieme maslom. Placky prikryjeme, aby zostali makké aj po vychladnutí.

syrové a špenátové gözleme
V Turecku sa gözleme pečú na takejto obrovskej platni a sú naozaj veľké,
takže sa z nich parádne najete
zdroj: google

pondelok 25. apríla 2016

TAZE FASULYE

Dlho sme si nič turecké nevarili, takže je načase to zmeniť. Tentokrát si predstavíme predjedlo zo zelených fazuľových strukov, ktoré je medzi domácimi veľmi obľúbené a ktoré som si chtiac-nechtiac celkom obľúbila aj ja. Výhodou je, že je rýchlo hotové, takže nestrávite v kuchyni hodiny jeho prípravou (Peťo, niečo pre teba J)

zdroj: youtube

Čo budeme potrebovať:

Pol čajového pohára olivového oleja (toho tureckého, ktorý ma cca 1,5dcl)

2 stredne veľké cibule (ja ako odporca cibule dávam iba jednu a bohate to stačí)

500g čerstvých fazuľových strukov

3ks paradajok

1 pohár vody

1 ČL soli

pol čajového pohára olivového oleja



Do hrnca si nalejeme olivový olej, na ktorom si dozlatista opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu. Pridáme fazuľové struky, premiešame ich s cibuľou, hrniec zakryjeme pokrievkou a necháme dusiť približne 7 minút. Po ich uplynutí pridáme do hrnca nadrobno nakrájané paradajky a premiešame.  Prilejeme 1 pohár vody, prikryjeme a necháme variť, kým nám struky nezmäknú. Po uvarení pridáme soľ a olivový olej, necháme vychladnúť a môžeme podávať. Niektorí dajú jedlo najskôr na pár hodín do chladničky, aby dostatočne vychladlo a podávajú ho až potom.

Tip:
Ak by ste si chceli pripraviť miesto predjedla fazuľový prívarok/ polievku, pridajte miesto jedného poháru vody 2-3 a varte fazuľu v takomto množstve. Pridávam aj lyžicu paradajkovej pasty (salça). Na konci už nepridávajte olivový olej. U nás doma sa konzumuje s pilavom a bielym jogurtom.



Dobrú chuť!

piatok 15. apríla 2016

Beypazarı

Počas jednoho slnečného víkendu sme sa vybrali spolu s mužom a kamarátkou Lenkou na výlet do približne 100km vzdialeného mestečka Beypazarı. Toto mestečko pozostáva z množstva malých dediniek (podľa wikipedie ich je 64, ale ruku do ohňa za to nedám). Beypazarı je známe svojou typickou architektúrou, ktorú predstavujú tradičné historické biele domy s tmavohnedým obložením.







Mestečko vyniká produkciou mrkvy (60% mrkvy z celého Turecka pochádza práve odtiaľto), s ktorou je spojených aj niekoľko miestnych špecialít a cukroviniek, napríklad mrkvový lokum. Každoročne sa tu koná aj mrkvový festival. 

havuçlu lokum
zdroj: google
Určite treba ochutnať aj miestnu baklavu, ktorá pozostáva z 80 poschodí natenko vyvaľkaného cesta (yufky) v tvare kosoštvorca (treba len dúfať, že rovnako aj nechutí J) a beypazarı kurusu, čo sú miestne sucháre so škoricovou príchuťou. 

baklava z Beypazarı
zdroj: google

Beypazarı kurusu
zdroj:google
Z jedla je ďalej typický mumbar, niečo na spôsob našich huriek, ale tieto sú plnené hovädzinou a baraninou, cesnakom a koreninami. Mestečko produkuje aj veľmi kvalitnú minerálnu vodu
miesta minerálka
zdroj:google

Na svoje si prídu aj milovníci kvalitného striebra, ktoré tu môžete kúpiť na každom kroku. Nachádza sa tu aj niekoľko múzeí, napríklad múzeum hammamu. 

Počas návštevy jedného múzea som mala možnosť ukázať svoje kreatívne ja a namaľovala som si ebru :)