Turci a sneh

Túto zimu sme mali možnosť tešiť sa zo snehovej nádielky už tretíkrát. Teda lepšie povedané, ako kto J Sneh aspoň tu v Ankare znamená niečo ako prírodná katastrofa či koniec sveta. Cesty a ulice sú prázdne, školy sú zatvorené a deti majú mimoriadne prázdniny, ľudia chodia z roboty skôr, LEBO PREDSA NASNEŽILO. Kam sa na zasneženú Ankaru hrabe bratislavská kalamita! Turecká rodina nám vyvoláva ostošesť, lebo v správach dávali, že všade sneží, či sme v poriadku. Muž už je voči snehu celkom odolný, nakoľko strávil rok v Moskve a zažil pravú ruskú zimu. To však ešte neznamená, že na mňa neskúša rôzne turecké finty. Naposledy nám nasnežilo v noci z piatka na sobotu. V sobotu sme boli dohodnutí na spoločné raňajky s turecko-ruskými pármi. Zobudila som sa na výkriky z obývačky, aby som sa rýchlo prišla pozrieť, čo sa stalo. Čakala som, že máme vykradnuté auto, poprípade nabúrané alebo niekto zaparkoval tak, že sa z parkovacieho miesta jednoducho nebudeme vedieť pohnúť. Mýlila som sa. Môj Turek však nesklamal. Príčinou paniky bolo to, že nasnežilo. „Čo teraz akože budeme robiť? Nezrušíme to?“ Asi je vám jasné, že adrenalín mi stúpol takmer okamžite. „No to si robíš srandu! Včera som piekla, kto to všetko bude jesť? Navyše, kamarátka sa vracia do Bodrumu a uvidím ju až v lete. Ak nechceš, tak nechoď, ja pôjdem sama dolmušou. Navyše tam budú aj ich manželia, môžeš sa zoznámiť a pokecať.“ Pozrel sa na mňa takým štýlom, akoby som ho trestala a len sucho dodal, že teda ideme. Tak fajn, dosiahla som svoje a ani to nebolelo. Potom mu hovorím, že nechápem, čo tak panikári, máme predsa zimné pneumatiky a pôjdeme pomaly, nič sa nám nemôže stať. Žijeme predsa v meste, kde sneží pravidelne a raz si šoférovanie v takom počasí musí vyskúšať. Už po máme predsa zimné pneumatiky sa zatváril podozrivo a ja som vedela, že povie niečo, čím mi zvýši adrenalín ešte viac. Opäť neprekvapil. „Nóóó, vieš, my vlastne nemáme zimné pneumatiky. Máme také špeciálne. Univerzálne.“ To akože fakt? V 21.storočí? Okej Michaela, dýchaj. Už si si mohla zvyknúť, že v tejto krajine všetko funguje opačne alebo úplne inak. Nakoniec sme sa predsa len so smrťou v očiach dostali do cieľa. Nabudúce to už snáď zvládneme bez zbytočnej paniky.

Ale viete čo? Predsa len má tento chaos okolo počasia  čosi do seba – máte 100% záruku, že k vám nepríde neželaná návšteva J