Som zo Slovenska!!!

V Turecku si ľudia myslia, že keď ste modrooká blondína so svetlou pokožkou, zaručene musíte byť z Ruska, najlepšie z Moskvy (stavím sa, že iné ruské mestá nepoznajú). A keď nie z Ruska, tak určite z Ukrajiny alebo Bieloruska. Nemusím vám hovoriť, s akým znechutením to vyslovujú, nakoľko Rusky veľmi v láske nemajú...

„Som zo Slovenska!“

Po tejto odpovedi na vás prekvapene vyvalia oči a pozerajú na vás ako na blázna. Nielen, že im Slovensko ako také NIČ nehovorí, drvivá väčšina z nich nereaguje ani na Československo. Česť tým zopár výnimkám, ktoré doteraz žijú v domnienke, že Československo stále existuje (niektorí z nich tam dokonca boli na dovolenke, a to v hlavnom meste Prahe!). Zatiaľ ma ešte nesklamala odpoveď, že je to na východ od Nemecka, poprípade na západ od Ukrajiny. Čo ma však ale dostalo najviac, bol rozhovor s jednou päťdesiatničkou v šatni fitnescentra.

„Dobrý deň, vy ste naša nová trénerka?“

„Nie. Ja tu na ňu tiež čakám.“ 

Nasleduje xy otázok o mojom súkromí a vtedy ma vždy zachráni odpoveď, že nehovorím po turecky...

„Všimla som si, že ste cudzinka. Odkiaľ ste, môžem hádať?“

Prikývla som a v hlave mi opäť raz bežali klasické odpovede ako z Ruska, Ukrajiny atď. V predstavách som prekrútila očami. Pani ale prekvapila!

„Vy ste z Japonska, však?“

„???“

Skutočne som dodnes deň nepochopila, odkiaľ to dotyčná vzala a iba som si potvrdila to, čo som si myslela už dávno (a to základné znalosti nula bodov). Ale ako vtip počas nudných návštev je táto príhoda na nezaplatenie.

Čo sa mi tu páči

Keďže môj úvodný príspevok poukazoval hlavne na veci, s ktorými som sa ani za ten rok tu nedokázala stotožniť, rozhodla som sa, že to tentokrát vezmem z opačného konca a zameriam sa na to, čo sa mi tu páči (áno, nebolo to jednoduché a chvíľu trvalo, kým sa to nakopilo) J

Kebab na milión spôsobov

Určite aj vy patríte k tým, ktorý si myslia, že keď poznajú döner kebab, majú v malíčku základy tureckej kuchyne. A tipujete správne, tiež som bola jednou z vás. Keď som prišla do Ankary a šli sme sa navečerať, hrdo som prehlásila, že poznám kebab a tak pri výbere jedla nebudem potrebovať asistenciu či rady. Toto presvedčenie trvalo dovtedy, kým som neotvorila jedálny lístok a nezistila, že je v ňom aspoň 20 druhov kebabu od výmyslu sveta. S odstupom času som zistila, že kebabom nazývajú akékoľvek mäso, ktoré je nejakým spôsobom spracované (prirovnala by som to k nášmu soté?). Okrem spomínaného klasického döneru si tak môžete vychutnať Iskender kebap (môj favorit, nedám naň dopustiť!), čo sú na tenučko nakrájané kúsky teľacieho alebo jahňacieho mäsa, poukladané na špeciálnom, na kocky nakrájanom chlebe a zaliate paradajkovou omáčkou a horúcim maslom, pričom nesmie chýbať biely jogurt, do ktorého si ho namáčate. Taktiež sa oplatí vyskúšať Patlıcan kebap (zapečené kúsky mäsa poprekladané na striedačku s baklažánom), Adana kebap (mleté pikantné mäso podávané na pide chlebe), Urfa kebap (podobný adana kebabu, ale nie je pikantný), Manisa kebap, Çağ kebap (grilovaný baraní špíz) a takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Ako bonus vám vo väčšine reštaurácií počas čakania na vaše jedlo naservírujú na stôl množstvo predjedál a šalátov (už v cene).

iskender kebap
zdroj: google

patlıcan kebap
zdroj: google

adana kebap
zdroj: google

manisa kebap
zdroj: google

çağ kebap
zdroj: google

Uličné bistrá a jedlá za facku

Počas prechádzky mestom sa na každom kroku šíri vôňa z jednotlivých stánkov a občerstvení, takže je veľmi nebezpečné vyjsť na ulicu hladný J Medzi mojich top favoritov patrí pide (kysnuté cesto v tvare loďky so syrovou, špenátovou, zemiakovou alebo mäsovou náplňou), gözleme (na tenko vyvaľkané veľké placky so syrovou, špenátovou, zemiakovou a inou náplňou), börek, köfte – teda rôzne fašírky, napr.çiğ köfte (z jemného bulguru a isotu, špeciálneho korenia), mercimek köfte (z červenej šošovice a bulguru), pilavy (odporúčam ryžu s cícerom) a rôzne pečivá na tisíce spôsobov. Vyššie spomínané jedlá kúpite za facku (lacnejšia alternatíva ako reštaurácia s nefalšovanou domácou atmosférou), takže odporúčam pri návšteve Turecka všetky vyskúšať J

domace pide (klobásové, syrové, s pastırmou)

gözleme

börek s mäsom
zdroj: google

çiğ köfte
zdroj: google

mercimek köfte

pilav s cícerom (nohutlu pilav)
zdroj: google

Čerstvá zelenina (nie dovážaná skade-tade) alebo kvalita za rozumnú cenu

Toto je vec, ktorá ma tu nikdy neomrzí – čerstvé ovocie a zelenina po celý rok, pričom netreba študovať krajinu pôvodu. Zaujímavý zážitok pre cudzinca je určite nakupovanie na trhu, kde sa predavači jeden cez druhého prekrikujú (hoci je pravda, že Turci kričia za každých okolností). Okrem čerstvého ovocia a zeleniny tu zoženiete aj domáce vajcia, maslo, pečivo, koreniny, potreby do domácnosti, záclony, oblečenie, hračky a aj veľa zbytočností.

v Adane na zeleninovom trhu

Jogurt

Tu spomeniem len praktické balenia jogurtov od 1kg až po obrovské vedrá, čiže pri väčšej spotrebe netreba kupovať 10 (zbytočne predražených) téglikov . Biely jogurt je tu skutočne lacný, nakoľko ho Turci konzumujú spolu s chlebom takmer ku všetkému a chuťovo je odlišný od toho nášho. Na výber je hneď niekoľko druhov (kaymaklı – s vrstvou smotany na povrchu, kaymaksız – bez smotanovej vrstvy, süzme – veľmi hustý, podobný našej smotane...)

Baklava

Nebyť tohto presladeného dezertu, dokázala by som sa vzdať sladkého a stravovať sa zdravo. „Bohužial“ je to tu nemožné, lebo baklavu predávajú na každom kroku a jej vôňa sa šíri široko-ďaleko. Chutí však úplne inak ako baklava, ktorú som jedla predtým (doma na Slovensku). Na výber je niekoľko druhov (bez orechov, s vlašskými orechmi, s pistáciami), u mňa však jednoznačne vyhráva tá pistáciová. A tá najlepšia vraj pochádza z Gaziantepu, takže ak budete mať do tohto mesta cestu, určite ochutnajte. Mňam!

pistáciová baklava
zdroj: google

baklava s vlašskými orechmi
zdroj: google

Pohostinnosť

Hoci sa aj my Slováci pýšime svojou pohostinnosťou (a Slovania celkovo), v porovnaní s tou tureckou vidím niekoľko rozdielov. Tým však nechcem povedať, že ten a ten národ je viac pohostinný, to by som si nedovolila. Skôr mám pocit, že turecká pohostinnosť ide akoby viac od srdca a môžete si byť istí, že aj keď je rodina chudobná, ponúknu vás tým najlepším, čo doma majú. Aj fráza „cíťte sa tu ako doma“ je tu vnímaná tak, že nikto sa nehanbí a správa sa naozaj tak, akoby bol vo vlastnom, v čom sa mi Slováci zdajú trošku zdržanlivejší (vždy to berieme tak, že predsa len som na návšteve, tak nebudem robiť to a ono). Aj v prípade nečakanej návštevy, ktorá zazvoní pri dverách o 5 minút, nestrácajú úsmev na perách a dokážu za ten čas pripraviť hotové kulinárske zázraky (ruku na srdce, my tých 5 minút panikárime, že doma nič nemáme a vysielame do obchodu každého, kto je poruke. A ja vôbec nie som iná a musím uznať, že takéto druhy návštev neznášam).

Diaľkové autobusy

Moju prvú cestu diaľkovým autobusom som absolvovala v marci tohto roku do Istanbulu. Bola som presvedčená o tom, že v autobuse strávim nekonečných 6 hodín medzi ukričanými Turkami v obstarožnej karose (bohužiaľ, u nás na ne natrafíte aj v roku 2015) a nebudem sa vedieť dočkať chvíle, kedy vystúpim. Na moje prekvapenie sa však ani jedna z mojich obáv nesplnila a takéto cestovanie som si celkom obľúbila (škoda, že už všade chodievame autom). Veľa spoločností má v ponuke aj autobusy, ktoré majú za vodičom iba jeden rad sedadiel, takže sa nemusíte obávať, aké indivíduum si k vám prisadne tentokrát. Celú cestu v autobuse funguje podobný servis ako v lietadle, takže vám odpadnú starosti s jedlom a pitím. Každý cestujúci má pred sebou aj malý monitor, kde môže pozerať televízor, pozerať film či počúvať hudbu a cesta vám prejde ani sa nenazdáte.

zdroj: google

MHD

Tu musím vyzdvihnúť dolmuşe, ktoré sa stali mojim najobľúbenejším druhom dopravy. Za približne rovnakú cenu, akú zaplatíte v autobuse, sa môžete odviezť na miesta od výmyslu sveta a čo je super, zastavia vám hocikde (stačí zamávať), takže nemusíte s vyplazeným jazykom dobehnúť na najbližšiu zastávku alebo sa rozčuľovať, že vám pán vodič opäť raz s úsmevom na perách zatvoril dvere priamo pred nosom (týmto by som chcela pozdraviť vodičov bratislavskej MHD). Veľakrát vám minibusy zastavia takmer pred vchodom, takže iba naskočíte a nasávate pravú tureckú atmosféru, a teda krik, chaos a zvedavé turecké pohľady J Samozrejme nedám dopustiť na metro (aj keď povedzme si úprimne, Moskva je Moskva), akurát do štvrte, kde teraz žijeme, metro nechodí a vyzerá to tak, že ani (nikdy) nebude.

 

zdroj: google