Zdravím Vás všetkých. Dlho som sa neozvala, tak som sa dnes rozhodla
napraviť to. Možno to už niektorí viete/ tušíte, ale približne o dva mesiace
sa naša dvojčlenná rodina rozrastie o jedného nového člena. Veľmi sa z toho
spolu s mužom tešíme, teší sa z toho aj celá naša rodina. Niektorí až
moc – uhádli ste, narážam na svoju svokru. Už dávno predtým ako som vôbec
otehotnela mi dávala rady do života, ktoré som sa snažila prijímať štýlom
jedným uchom dnu a druhým von. Počas samotného tehotenstva nesklamala
tiež. Hoci o dieťati a výchove nepadlo ani slovo, tento krát som sa
stala jej „obeťou“ ja sama. Strávili sme spolu 5 dní počas Şeker bayram v Adane
a mala som čo robiť, aby som nezdupkala už na druhý deň. Prvým a hlavným
problémom bolo, že na to, že som v piatom mesiaci som až príliš chudá a jej
sa to nepáči. Predsa mužova sesternica je tiež v rovnakom mesiaci a pribrala
minimálne 15kg. Nepomohlo ani vysvetlenie, že prvé 4 mesiace mi dali zabrať a zhodila
som niekoľko kíl. Keď si niečo Turkyňa vezme do hlavy, jednoducho jej to
nevyhovoríte a tak som si povedala, že nebudem plytvať svojou energiou.
Ďalším problémom bolo, že málo jem. Len pre vysvetlenie – jem úplne normálne,
4-5x denne tak ako aj pred otehotnením. Tehotné ženy v mojom okolí však
jedia nie za dvoch, ale za troch a pokiaľ niečo neprežúvam zakaždým, keď
svokra prejde okolo, je zle. Toto už ďalej nemohol počúvať ani môj muž a zdvorilo
mame vysvetlil, nech mi dá pokoj, že ja sama viem, čo robím a keby som
bola hladná, najem sa. Čo myslíte, ako to dopadlo? Máte pravdu, nepomohlo to :) Svokra trávila 24hodín
denne v kuchyni a neustále niečo varila a kontrolovala ma, či to
jem. Nejedla som, zase problém. Neviete si predstaviť, aká som bola šťastná,
keď nadišiel piaty deň, čo znamenalo, že sa vraciame späť do Ankary.
Postupne som sa začala zaguľacovať a tak bolo nemožné
nevšimnúť si, že čakáme prírastok (stavím sa však, že svokra by bola aj tak
nespokojná, lebo zaguľatiť som sa mohla aj viac, Sibel už určite pribrala aspoň
25 kíl!). Ľudia na Slovensku aj v Turecku sa začali vypytovať, či čakám bábätko
a čo to bude, ako sa bude volať. Reakcie v oboch krajinách sú rozdielne. Zatiaľ čo na Slovensku sa každý zaujíma o to,
aké dáme dieťaťu meno, a patrične to niekto okomentuje štýlom „ale tak už sa
volá jedno dievčatko na našej ulici“, poprípade „tak sa tuším volá jeden pes“,
či „to je naozaj krásne meno, ale ako by sme ho mohli poslovenčiť?“ a vyberú
tu najhoršiu verziu mena, čím vás od tohto mena úplne a navždy odradí, v Turecku
ľudí zaujímajú iné kritériá pri výbere mena. Prvým z nich je, aký má
vybrané meno význam – ak naozaj nemáte potuchy, radšej si niečo vymyslite, inak
spôsobíte pýtajúcemu sa zjavný šok: „Vy ste vybrali meno a neviete, čo to
znamená? Podaj mi telefón, vygooglim to.“ Dotyčná nakoniec našla význam tohto
mena, ale zjavne sa jej veľmi nepáčil, vzhľadom na kyslý výraz v jej tvári.
Ďalším kritériom je, či je meno v súlade v islamom. Ako správni
rodičia sme nevedeli odpovedať ani na túto otázku, to už bola dotyčná
rozhorčená, akí sme nepripravení a nezodpovední : „Vygooglila som, že je
to v súlade s islamom, takže ju kľudne tak môžete pomenovať.“ Veľmi
pekne ďakujeme za povolenie, hneď sa nám lepšie spí. Tak toľko v skratke rozdielne
reakcie
My dvaja sa však nenecháme takýmito rečami odradiť, na
fazuľku sa veľmi tešíme (keďže stále nemáme finálnu verziu, voláme ju takto...a
musím sa priznať, že pri hľadaní mien nezisťujeme ani jeho význam ani či je v súlade
s nejakým náboženstvom, hanba nám!). Vyzerá to tak, že fazuľa si atmosféru
v brušku užíva a posiela vám všetkým pozdrav :)
